Zrútený život
Jedného dňa, keď sa v susednej dedine konala diskotéka, veľmi som tam chcela ísť, ale keďže som nemala ešte 15, mamina ma nechcela pustiť. Neviem prečo, ale mala som taký pocit, že sa tam niečo zlé stane... Keď som sa ráno zobudila, prišla som na net a hneď som dostala správu od kamoša – či neviem náhodou, čo sa stalo na tej disko. Odpísala som, že netuším. Vzápätí som zbehla dole po schodoch a začula som, ako mamine zvoní mobil. Zdvihla ho a po chvíli sa strašne rozplakala. S plačom mi povedala, že môjho bratranca Lukáša zrazil vlak, keď išiel z disko domov a že leží v kritickom stave v košickej nemocnici! Zamkla som sa do izby a veľmi som začala plakať. O mesiac Lukáš zomrel. Bola som z toho hotová a strašne mi chýba, ešte aj teraz. Najviac ma trápi, že som sa s ním nestihla ani rozlúčiť a nemohla som ísť za ním ani do nemocnice. Keď som bola na jeho pohrebe, bolo to niečo hrozné. Všetci dookola plakali... O pár dní neskôr som sa dozvedela, že môj ujo je nezvestný a v ten istý deň ma opustil aj priateľ. Vtedy nastal zlom. Vážne som zrazu nevedela, ako ďalej, bola som úplne vyčerpaná. Potrebovala som si nejako zlepšiť náladu a tak som začala chodiť viac medzi ľudí. To bolo fajn, ale čo bolo horšie – začala som húliť. Najskôr len tak raz na 2 týždne, no neskôr už každý deň. Po čase mi to však už nestačilo, takže som začala aj piť. Nikomu som nepovedala, ako to vo mne vrie a prečo to robím. Až jedného som všetko povedala kamarátovi zo susednej dediny. Keď som mu dorozprávala môj príbeh, strašne som sa rozplakala. Ale on ma len silno objal a povedal – Neboj, to bude v poriadku... Tieto slová ma veľmi nakopli dopredu, ale s pitím a húlením som aj tak nedokázala prestať... Jedného dňa som sa strašne opila, až som nevedela chodiť. Kamoška zavolala môjmu bratovi, nech príde po mňa autom. Keď ma doniesol domov, mamina ma uložila spať a ráno mala so mnou strašne dlhý rozhovor. Trval asi 2 hodiny a mne to pripadalo ako celá večnosť. Oco sa so mnou kvôli tomu nerozprával asi 3 dni. Dali mi zaracha do konca školského roka. Mamina sa ma pýtala, prečo som to spravila a tak som jej to všetko povedala. Ona mi na to povedala – netreba riešiť všetky veci len drogami a alkoholom... A odvtedy som si povedala, že už nikdy nechcem vidieť drogy ani alkohol! Nakoniec mal ten môj kamarát pravdu – všetko sa vyriešilo, hoci mi bratranca už nik nevráti...