Nadávali mu do homosexuálov a bili knihami po hlave
MIRO, tichý a nezhovorčivý chalan, ktorý by nikdy neublížil ani muche, sa stal obeťou šikany mojich hlúpych spolužiakov.
Miro bol odjakživa iný a asi práve to dráždilo mojich spolužiakov. Hneď od začiatku sa stal pre nich zábavkou, ktorú považovali za samozrejmosť. Od začiatku ho ponižovali, ohovárali, nadávali mu do homosexuálov, bili ho knihami po hlave. Aj keď tu už často nevedel vydržať, nikdy nikomu nič nepovedal... Nikto okrem celej našej triedy nevedel o tejto šikane, ktorá sa u nás diala... Ja som sa len bezmocná pozerala na to všetko, na Mira, ktorý sedel v kúte, kde ho s každej strany spolužiaci okrikovali nadávkami. Bolo to hrozné! Vždy si vymysleli nejakú novú zábavku. Raz mu do batoha vyliali džús, inokedy mu za mikinu strčili pavúka. To bolo ale najmenej. Chalanom to nikdy nestačilo. Vždy chceli spraviť niečo nové, ešte "lepšie" a rafinovanejšie... Prišiel deň, keď som to už fakt nevydržala. Jednoducho sa mi už nedalo na to všetko pozerať. Postavila som sa teda proti nim a oni proti mne. Bolo mi už jedno, že odteraz vypadnem z ich partie, bolo mi už jedno, čo si o mne ostatný budú myslieť, jednoducho my v tej chvíli bolo jedno všetko. S nimi to však veľmi nepohlo, nič si zo mňa nerobili. Stalo sa iba to, že sa začali vysmievať aj mne. Inak na mňa nebrali žiadny ohľad... Raz som išla domov zo školyneskôr. Zahla som do parku a tam som zbadala našich chalanov, ako obkľúčili Mira a začali sa mu vahrážať. Potom ho začali napádať aj fyzicky. Mirko bol úplne bezmocný. Veď čo by zmohol proti trom veľkým chalanom, ktorí si ho podávali? Bol úplne bezmocný a nemohol sa ani pohnúť... Spolužiaci mu medzitým nahádzali nielen do batoha, ale aj za nohavice a bundu až na holé telo sneh, takže o chvíľu bol aj s jeho vecami úplne mokrý. Napokon mu jeden z nich dal päsťou tvrdý úder do tváre a jemu sa z nosa začala valiť krv... Vtedy som sa rozplakala. Bežala som za ním a aspoň trochu sa mu snažila pomôcť. Okrem nosa mal aj krvavé oko, tak som mu dala vreckovku a povedala, aby išiel okamžite domov, kde mu to niekto ošetrí lepšie... Vtedy som už našich chalanov začala fakt nenávidieť a na druhý deň som v škole všetko povedala triednej. Bola z toho zhrozená a navrhla im dvojky zo správania a pokarhanie riaditeľom školy... Odvtedy sa moji spolužiaci polepšili a už su aj múdrejší. Dokonca Mirka poprosili, aby im odpustil. A on tak urobil. Pochopila som, že má naozaj dobré srdce, a ja som rada, že som mu mohla pomôcť, zatiaľ čo ostatný v triede len mlčali, aby nevypadli z partie...