Hľadieť do očí netvora
Chcem ukázať ostatným, aký je to horor, žiť v jednej rodine a s alkoholokom. Horor, ktorý sa pre mňa ešte neskončil. Chcem ostatným povedať, aby nepili alkohol, pretože tiež môžu dopadnúť takto.... Môj otec, ktorého som nemala rada, je alkoholik. Niekto si povie - "veď aj ten môj, a čo?" Toto je však úplne iné.
Trvá to už vyše siedmich rokov. Začalo sa to, keď som mala sedem. Najprv som to nebrala vážne a myslela som si, že je to normálne, veď ktorý chlap si nedá nejaké to pivko. No vtedy som ešte nevedela, že on nepatrí medzi tých normálnych. Ale postupne, ako som rástla a ako som začala veci okolo mňa lepšie chápať, som prišla na to, aký je strašný život s alkoholikom... Začali sme sa veľmi často hádať. Niekedy bol úplne triezvy a dalo sa s ním pekne porozprávať. Ale keď mu prišli do ruky nejaké peniaze, zašiel si do krčmy vypiť pár pohárikov vodky, no domov sa už vracal opitý, podráždený a surový. Keď prídem zo školy domov, vždy si pýta odo mňa peniaze, sadne na bicykel a ide do krčmy. Nemôžem mu peniaze nedať - ak by som tak spravila, hrozila by mi bitka až do krvi, a tak nemám inú šancu, len mu ich dať. Mojej sestre raz už dosť ublížil. Tiež si od nej pýtal peniaze, a keď mu ich nechcela dať, hodil po nej stoličku! Mama, ktorá sa snaží o nás starať čo najlepšie, je z toho tiež riadne na nervy a veľakrát už vravela, že s nami od neho odíde niekam veľmi ďaleko, ale stále žijeme s ním a ja som z toho už psychicky zrútená. Neviem ďalej znášať ich ustavičné hádky, pri ktorých výkriky počuť až dole na ulicu. Hádky sa stupňujú, a keď otec drží v ruke nôž, bojím sa, či prežijeme ďalšie minúty... Keď mu mama povedala, že od neho odídeme, vždy sľúbil, že sa polepší. Ona mu vždy uverila a on ju vždy oklamal. Nikdy sa nepolepšil a my stále bývame s ním. Dokonca mu dala už aj zopár faciek a raz aj tak, že mu tiekla krv z nosa. Áno, je to surové, ale on si to zaslúžil... Ja sa naňho už nemôžem ani pozrieť. Keď je opitý, nevie stáť na nohách, kolíše sa, padá do strán, plazí sa po zemi, kým sa neprehodí do postele... Jeho oči sú červené. Má v nich popraskané žilky. Je to ako hľadieť do očí netvora. Mne naskakuje husia koža a vždy mám obrovský strach, ktorý sa nedá prekonať. Pritom má chorú pečeň a dvakrát odpadol, ale nič si z toho nerobí. Keď zomrela moja stará mama, ešte aj na jej pohrebe bol opitý! Samozrejme nám každý rok pokazí všetko, čo sa dá, teda aj Vianoce a "šťastný" Nový rok tiež. Celý deň prespal, chrápal na celý byt a z úst mu neskutočne smrdelo! posledný čas je už opitý kuse. A je stále vulgárnejší a agresívnejší. Vyhráža sa nám, že keď odídeme, zabije nás. Odvtedy sa stále bojím, že ma bodne nožíkom. Bojím sa spať, bojím sa byť hore, bojím sa byť doma, keď je tam aj on. Hocikedy sa prebudí aj v noci a vtedy zase začne piť. Keď mu nedonesieme fľašu, vyvádza ako šialený... Ja už nechcem takto žiť, ale viem, že sa to zmení iba vtedy, keď príde jeho posledný okamih. Je to kruté, ale je to tak. Bude piť dovtedy, kým sa neprepije k smrti. Zničil živoj celej našej rodiny, ale toto už dlho trvať nebude.