Jozef Kajetán Týl - Strakonický dudák
Hl. postavy : Švanda, Dorotka, Rosana, Kalafun, Vocilka
Jozef Kajetán Týl vytvoril osobitný dramatický útvar – dramatické rozprávky, v ktorých vhodne spája komiku ľudových postáv s nadprirodzenými javmi. Využíva ich ako nástroj kritiky rozličných dobových zlozvykov. Medzi ne patrí aj Strakonický dudák. V ňom autor vykresľuje lásku dvoch ľudí – gajdoša Švandu a Dorotky. Ale títo dvaja sa nemôžu zobrať, lebo Švanda by svojou hrou neuživil rodinu. Jeho matka, víla Rosana dá gajdám zázračnú moc a nimi gajdoš v rozprávkovom meste rozveselí smutnú princeznú, začo ho bohato odmenia. V bohatstve zabúda na svoju Dorotku i na vlasť. Keď sa však dostáva do nešťastia, zachráni ho jej verná láska. Týl v tejto dramatickej rozprávke vykresľuje tri typy ľudí. Prví typ tvorí gajdoš Švanda, ktorí je predstaviteľom základných a záporných vlastností českého človeka. Je podnikavý, dômyselný v uskutočňovaní svojich plánov. Na druhej strane chce rýchlo zbohatnúť. Ľahko podlieha cudzím vplyvom v záujme získania peňazí. Pred záhubou ho chránia národne sily. Druhý typ tvorí Švandov priateľ Kalafuna, ktorí je obrazom jednoduchého človeka. Tento človek hlboko zrástol s rodnou zemou. Popri ľudovým postavám Týl postavil tretí typ človeka, svetobežníka Vocilku, ktorí je schopný urobiť aj všeličo zlé, ak je to v jeho prospech. Strakonický dudák je oslavou tvorivých síl ľudu a odsúdením sveta, v ktorom vládnu páni a peniaze.